reklama

Kratučká poviedka o našej pokornej slovenskej duši. ( Žiaľ, podľa skutočnej udalosti )

Tmavá novembrová ulica. Začína pršať. Pred bránkou jedného z rodinných domov dlhej ulice postáva neveľký hlúčik mlčiacich ľudí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Kto vládze, podupkáva, každý sa snaží chrániť pre zimou ako vie, z dáždnikov steká cícerkom odporná voda. Doteraz vzájomne neznámych čakajúcich spojil dnes veľký cieľ, v domčeku za bránkou, pred ktorým stoja, sídli odborná ambulancia a všetci prítomní tu čakajú na vyšetrenie. 

Mlčanie skrehnutých stojacich pretína príchodzí nováčik, smelo sa všetkých pýta, ako to tu chodí. Ostrieľaným vlkom z hlúčika netreba viac, ochotne sa delia o skúsenosti, aj o skúsenosti odinakiaľ, každý z nich sa snaží pridať niečo, čo zažil či iba od kohosi počul. Kde a koľko ľudí berú na časenku, o koľkej treba prísť, koľko to stojí. Predošlé mlčanie je zrazu ta – tam, spod dáždnikov sa ozýva ľudská vrava, dokonca smiech. Čas čakania, zdá sa, už nikto nerieši, vo vzájomnom rozhovore všetkým čas rýchlo beží. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôrazný krok nesúci sa ulicou odrazu prehluší šumenie dažďa aj vravu, skúsení vlci už vedia. Konečne prichádza držiteľka kľúčov. Rozhovor utícha, všetci si očami nenápadne kontrolujú poradie. Zborové dobré ráno, štrkot kľúčikov, bránka sa otvára, bum, potom cup - cup - cup po schodoch, kľúčiky v zámke a klap, zavreté dvere.

Tých desať minút, ktoré venovala sestra príprave svojho pracoviska a až po nich pozvala čakajúcich do tepla čakárne, prečkali ľudia pred bránkou už iba mlčky, bez jediného slova. 

Je až neuveriteľné, koľko je slovenský občan schopný prepáčiť autoritám alebo pomyselným autoritám, ktorým bol zverený určitý post. Čakajúc pokorne, mlčky, bez nárokov. A vôbec to nie je len prípad nášho zdravotníctva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začiatkom marca, ako napísal klasik, pôjdeme za plentu a tam si vypíšeme recept na všetky svoje problémy. Ešte nám zostáva pár dní na hľadanie a určovanie správnej diagnózy a to je už len malý krôčik k začatiu účinnej terapie. Aj keď by mohla byť nepríjemná, zdĺhavá a s nejasným výsledkom, treba sa o ňu stále pokúšať !

 Prajem sebe, všetkým ostatným a celému Slovensku šťastnú ruku !

Ľudmila Rónaiová

Ľudmila Rónaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som takým Jozefom Makom slovenského zdravotníctva. Pracujem ako sestra pri lôžku chorého a takých, ako som ja, sú na Slovensku tisíce. Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu