Hanbím sa, pán Szalay

Autor: Ľudmila Rónaiová | 9.2.2016 o 19:09 | (upravené 9.2.2016 o 19:31) Karma článku: 14,76 | Prečítané:  5244x

Tak sme sa z prvej strany dnešných novín dozvedeli : Sestry prehrali boj o platy. A tak sa pýtam samu seba, či som to správne pochopila.

 Dnes po prečítaní prvej strany novín musí mať každý občan na Slovensku len dobrý pocit. Konečne sa vyriešila ohromná prezamestnanosť v niektorých nemocniciach, vďaka nám, nenažratým sestrám, ktoré začali podávať výpovede, sa môže zrušiť do 600 zbytočných pracovných miest pre sestry, konečne sa pozametá v rezorte a zdravotníctvo prestane krvácať. Radosť len čítať, radosť tu žiť.

Palcové titulky dnešných novín to oznámili všetkým na Slovensku. Prehrali sme svoj boj o platy. Boj ? A ak boj, tak skutočne len a iba náš ?  Nechcem byť cynická, len pripomínam, my sme v tom boji tie zdravé, vzdelané a práceschopné, my sme tie, pripravené na všetko. A ak my sme tie porazené, kto je tým, čo z toho boja vyšiel víťazne ? Náš pacient sa nikde nespomína . . .

Vy, pán Szalay, v tom máte na prednej strane novín jasno, keď vravíte, že : " Je to prehra. Teraz ide o to, s akou hanbou sa vrátia (sestry)  do nemocníc."

Apropo, hanba. Ten známy pocit každej bežnej sestry. Aby som písala len o sebe : denne sa hanbím za vybavenie nášho oddelenia, za staré postele, za všetko to, čo tam pre našich chorých nemáme, hanbím sa za náš vozík na sprchovanie pacientov, starý a prežratý hrdzou, dodriapaný, hanbím sa za náš skutočne "krásny" výťah, za našu 30 - ročnú signalizáciu, za naše sprchy vskutku na úrovni, hanbím sa za všetky bariéry, tých 13 nekonečných schodov, čo musí pacient zdolať, aby sa dostal na oddelenie, hanbím sa za to, že nám, zdravým, to ani trošku nevadí. Hanbím sa za seba, že podpisujem bez reptania poverenia na prácu, čo majú robiť iní, čo už si platy vydobyli, a moja práca, na ktorú môj pacient len trpezlivo čaká, zatiaľ stojí a ani neviem a nepýtam sa, prečo je to tak. Hanbím sa , že nechám na seba od svojich šéfov bezdôvodne kričať, hanbím sa za to, že sa nebránim. Hanbím sa za Vás, kolegyne, ktoré ste stále schopné mlčať, hanbím sa za Vás, naši lekári.

Hanba, pán Szalay, je v našich nemocniciach naša každodenná strava. Máme už na ňu imunitu, s tou na sestry už, prosím, nechoďte !

Ak sa budete, pán Szalay, zajtra či pozajtra zaoberať grafmi, koľko je sestier na Slovensku oproti vyspelému svetu, grafmi o dĺžke dožitia u nás a v iných krajinách, keď budete mať pred sebou trebárs graf o neidentifikovateľných platbách v našom zdravotníctve a inde v zahraničí, vtedy si skúste spomenúť na toto slovo. A skúste ho, pre tento raz, už adresovať správne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?